Zdravím všetkých, ktorí sa rozhodli prečítať môj prvý blog. Bude o tom, ako sme sa my, mladí junáci, s najväčším odhodlaním pustili do tvorby projektu, ktorý sa skončil failom a my už sme nechceli počuť dlhú dobu o žiadnom startupe, projekte. V konečnom dôsledku sme sa naučili toľko nových vecí, ktoré by som rád predal. Možno sa vďaka tomu niekto vyhne podobným devastačným chybám.

Začalo to tým, že ja, ako mladý chalan, ktorý sa raz chce venovať počítačovej grafike, som sa dostal do známeho štádia, v ktorom som tvoril už pár rokov bez toho, aby som mal pocit, že sa niekde posúvam. Potreboval som feedback od skúsenejšieho, aby mi poradil čo a ako upraviť. Aby to, čo tvorím, bolo lepšie. Keď som bol na úplnom začiatku, využíval som rôzne grafické fóra, na ktorých boli používatelia veľmi aktívni a človeku, ktorý začínal, ochotne poradili. Strávil som tam pár rokov, až dokým sa záhadne takéto fóra nevytratili a prišiel Facebook. Je super niečo vytvoriť, dostať liky, ale to človeka nikde neposunie. Spätná väzba a hinty ako svoje diela vylepšiť, rôzne súťaže, spoločné riešenie problémov… To mi prišlo ako najviac nápomocná vec, a preto som v čase diskusných fór napredoval najrýchlejšie.

Predstavenie projektu 

Keď som si to všetko pospájal, tak mi napadol projekt vytvorenia komunity grafikov. Jednoduchý web, na ktorom by si každý mohol vytvoriť vlastné portfólio, vyberať najlepšie tutoriály, články, rozhovory a hlavne, komunikovať s ostatnými používateľmi. Web by jednoducho odlíšil skúsených kreatívcov od tých začínajúcich. Jednoduchý motivačný systém, ktorý by vylepšil reputáciu užívateľom, ktorí sa snažia pomôcť ostatným. To by pomohlo skúseným grafikom dostať sa do povedomia grafickej scény a mladým nádejným grafikom zase pomohlo v ich začiatkoch. Portál by pomocou bodovania odlíšil elitných dizajnérov, ktorí si to musia na začiatku získať zhodnotením ich portfólia, na ktorom by boli následne zavesení do siene slávy.

Táto myšlienka mala spočiatku spájať slovenských a českých kreativcov. To, že funguje deviantart, behance a podobné globálne weby je fajn, ale tieto weby sú presýtené a fungujú tak, že tam človek skôr chodí pre inšpiráciu, ako na interagovanie s ostatnými používateľmi. Začinajúci grafik tam príde, uploadne dielo a celý natešený čaká na spätnú väzbu. To dielo však zapadne v enormnom počte nových príspevkov, maximálne dostane 10 pozretí a jeden favourite alebo appreciate. Aby sa niekde dostal, musí buď “spamovať” alebo byť aktívny. Aj tak však nedostane feedback, ktorý potrebuje. Hľadal som, no nenašiel som web, ktorý by fungoval na takomto princípe a selektoval skúsenejších od začiatočníkov. Dribbble sa o to napríklad snaží, bohužiaľ (alebo naštastie?) funguje len pre grafikov. Podobne web 1x funguje len pre fotografov.

Dribbble – www.dribbble.com

dribble

 

Vidina veľkého projektu

Projekt som začal prezentovať v rôznych inštitúciách. Podarilo sa nám získať grant od O2 a web sme začali programovať. Počas toho som myšlienku propagoval stále ďalej, získaval feedback, až som sa dostal do JIC (Jihomoravské inovačné centrum). Bol som pozvaný na MIC MINUTES – mal som 5 minút na predstavenie svojho projektu a dostal som okamžitú spätnú väzbu od skúsených podnikateľov. Jediné, nad čím som v projekte akosi neuvažoval, bol takzvaný biznis model, ktorý by mal držať web. Táto otázka ma prinútila sa hlboko nad projektom zamyslieť, ale nechal som si poradiť od skúsenejších a otázku, ako by mal web zarábať peniaze, sme rozobrali detailne. Vznikli rôzne alternatívy, ktoré však nie sú dôležité. Dôležitejšie je to, že ak má byť projekt naozaj kvalitný, musí byť finančne udržateľný. Takému problému sa nikto nevyhne, aj keď je myšlienka skutočne krásna. Ľudí, ktorí budú na projekte pracovať, je potrebné zaplatiť, inak to bude len dobročinná činnosť, ktorá je z dlhodobého hľadiska odsúdená k záhube.

Na spomínanom MIC MINUTES, ma oslovil vtedy začínajúci brnenský inkubátor, ktorý nám vraj vedel z počiatku pomôcť. Bol som nadšený. Moja myšlienka bola pochopená a dokonca sa niekto podujal na tom, že mi pomôže s nakopnutím portálu a taktiež s riešením obávanej otázky biznys plánu. Do projektu som privzal ďalších ľudí, nalepších, ktorých som poznal. A tak sme sa začali stretávať ako nadšení mládenci s vidinou vytvorenia vlastného veľkého projektu v spomínanom inkubátore. Spočiatku sme sa so šéfom inkubátoru rozprávali o myšlienke a taktiež o tom, čo nám môžu poskytnúť. Trošku nám to prišlo podivné, že sme sa stretli asi trikrát, no prerozprávali asi šesť hodín času. Brali sme to ako povinnú súčasť toho, aby sme sa všetci naladili na rovnakú vlnu. Po nejakom čase nám konečne prišla na stôl zmluva, ktorú sme mali podpísať. Bola relatívne krátka, no odkazovala sa na prílohy, ktoré v nej neboli. Tie sa nám však do rúk nedostali ani po vyžiadaní, a tak nevieme, čo bolo ich obsahom. Síce sme zmluvu podpísanú nemali, aj tak sme začali na projekte pracovať. Naštastie sme ostali v kontakte s JICom, kde nám s projektom pomáhali. Taktiež som bol fotografom famózneho startup programu StarCube, na ktorom som sa snažil využiť všetky prednášky, ktoré som počul, na vylepšenie nášho nápadu. Na projekte sme pracovali paralelne, tak ako v JICe v rámci školského predmetu, tak isto aj v spomínam novootvorenom inkubátore v Brne.

Náš jednoduchý koncept webu

 

15mes

Makáme  ako fretky

V rámci predmetu v JIC sme si za jeden semester (3 mesiace) stihli zadefinovať presne projekt, všetko sme si písali na papier a hneď konzultovali s vyučujúcim Michalom Hrabím. Pomohol nám aj vďaka osobným konzultáciám vytvoriť vhodný dotazník, s ktorým sme si overili potenciál. Takisto sme sa pustili do tvorby minimálneho produktu tak, aby sme čo najskôr zistili, či ten náš nápad má vôbec potenciál zárobku. Keďže každý na nás tlačil, aby projekt bol ziskový, upravili sme jeho model. Náš web mal byť portál, ktorý bude spájať malé a stredné firmy s grafikmi. Kedže malé a stredné firmy nemajú dostatok financií na zaplatenie profesionálov, netrvalo dlho a našu cieľovku sme zúžili na začínajúcich grafikov. Ako minimálny produkt sme si zvolili študentskú agentúru, v ktorej sme sa na jednej strane snažili získať šikovných študentov a na strane druhej, rôzne zákazky, spočiatku od malých firiem. Aby sme lepšie reprezentovali náš projekt, správali sme sa už ako zabehnutá študentská firma.

skuskaskuska2

Narazili sme na rôzne problémy. Študenti nestíhali deadliny, ktoré neboli vôbec šibeničné. Výstupy bolo potrebné niekoľkokrát opravovať, čo predlžovalo celkovú zákazku. Pre uľahčenie som začal vystupovať ako hlavný grafik sám a snažil som sa všetkým vyhovieť a dodržiavať deadliny. Na všetkých stretnutiach som bol, takže som presne vedel, čo zákazník potrebuje, prípadne sme si mohli všetko hneď vyrozumieť. Pre rýchlejšie vyjednávanie sme si vytvorili cenník, ktorý bol cenovo výhodnejší ako konkurencia z dôvodu, že nemusíme platiť profesionálov, nemáme kancelárie ani plačúce deti. Ako sa neskôr ukázalo, nebol to najlepší nápad. Paradoxne, zákazníci mali s týmto problém, aj keď sa im naše portfólio páčilo. Snažili sa to zneužiť a sťahovat cenu na minimum. Keď sme sa už dohodli na cene, stávalo sa, že niektoré firmy nedvíhali telefón, neodpísali na maily, jednoducho už neexistujú. Všetko to sme stihli počas jedného mesiaca, v ktorom sa konečne brnenský inkubátor spamätal a chcel s nami podpísať zmluvu. Po našich malých neúspechoch sme sa rozhodli inkubátor preklepnúť a získali sme od nich malú grafickú zákazku na tvorbu loga a plagátov pre developerský projekt. Bohužiaľ, vďaka ich biednej internej komunikácii sa k šéfovi projektu nedostalo naše navrhnuté logo. Plagáty boli odsúhlasené, vytvorené a paradoxne, dodnes nezaplatené. Môžeme vďačiť aj našim neúspechom, že sme sa takto skoro z inkubátoru dostali a naše dobré rozhodnutie potvrdili následné stretnutia s ľuďmi, ktorí taktiež nemali dobré skúsenosti, ba aj horšie. Síce je od odovzdania 9 mesiacov, nepomohla ani predžalobná výzva. Tak sme sa rozhodli spoluprácu zrušiť a púšťame sa do žalobnej zmluvy. Niekedy nejde iba o peniaze, ale o princíp.

Niečo končí a niečo sa začína

Náš test minimálneho produktu ukázal, že cieliť na študentov a začínajúce firmy nie je ľahký oriešok, možno si to vyžaduje niekoho oveľa skúsenejšieho. No stále je tam nádej. Počas práce sme si overili, že aj napriek dopytu tu komunita v Brne skutočne neexistuje. Preto som sa rozhodol napísať aj tento blog. Snažíme sa spolu s ďalšími kamarátmi nájsť šikovných ľudí a následne o nich napísať, aby sme ich dostali do širšieho povedomia. Vytvoriť rôzne prednášky, workshopy a neformálne stretnutia pri pive/kofole/čaji. Sám som si dal záväzok, že vytvorím rôzne tutoriály. Verím, že už dávno nie som v grafike úplný začiatočník a môžem tak niekomu pomôcť. Takto si budeme môcť z časti otestovať, či naša myšlienka má vôbec zmysel. Za tento krátky čas som stretol nespočetne veľa šikovných ľudí, ktorí sa zatiaľ hľadajú a bojujú s tým, či si nájdu vôbec prácu v tom, čo ich baví. Chcem, aby si navzájom pomáhali a vedeli, kde sa začleniť. Chcem, aby tieto talenty neskončili ako priemerný zamestnanci, kde budú pracovať na veciach, ktoré ich nebavia. Chcem priniesť niečo, v čo verím, že je skutočne potrebné.

Poučenie na celý život

Ukázalo sa teda, že konkurovať na trhu cenou je v skratke nezaujímavé a pomerne náročné. Možno sme len nemali dosť skúseností, alebo sme na to išli zle. Mám však pocit, že vždy sa nájde niekto, kto to bude ochotný urobiť lacnejšie. Ak nie, budete charita. Veľa práce na získanie zákazníka a malý zisk. Stačí si to spočítať. Koľko času potrebujeme na získanie zákazníka, koľko nám to zarobí a sedliackym rozumom zistíte, či projekt bude ziskový. Nepotrebovali sme žiadne prevratné teórie. Chytali sme takých zákazníkov, ktorí nerozoznali kvalitu. Bolo im jedno, či majú presne napasované originálne logo na ich firmu, alebo stiahnuté za 5 dolárov z nejakého webu. Aj keď hovorili niečo iné. Holt, prehry treba stráviť a posunúť sa ďalej, uvidíme, čo prinesú ďalšie projekty, na ktoré sa veľmi teším a dúfam, že ste sa spoločne s nami ponaučili z našich chýb. Verím, že spojíme šikovných mladých nadšencov grafiky, aby sme mohli tvoriť kreatívne projekty. 

Ďakujem za Váš čas a nehanbite sa pridať nejaký komentár, chýb sme urobili viac než dosť, ale hlavne sme sa posunuli o míle dopredu 🙂